Všimol som si články z vysokou karmou, ktoré boli zväčša o smrti a chorobách. Pred takými témami mám priveľký rešpekt a nebudem sa do nich púšťať. Skúsim radšej ničo veselé s dobrým koncom, z exotického prostredia a hlavne o symbióze medzi človekom a prírodou.
Príbeh mi rozprával jeden môj kamarát z Kolumbie. Všetko sa odohralo pred troma rokmi keď robil barmana na jednom veľkom turistickom ostrove pri Hondurase. Jeden deň si prenajali loď a išli na výlet na nejaký malý ostrovček bez civilizácie ale s krásnou plážou. Cesta tam bola fajn aj celý deň na ostrove. Bolo ich asi 10, kúpali sa, opaľovali a hrali volejbal, úplná pohoda až do odchodu. Vtedy zistili, že im nejde naštartovať motor a začala panika. Jedlo čo si priniesli už minuli a na ostrovčeku boli tak akurát kokosové orechy. Noc bola ťažká a ráno ešte horšie, na raňajky boli hladní a na obed už bola situácia kritická. Boli tam aj traja obézny američania, ktorí plakali a boli úplne zúfalí. Môj kamarát sa obával že sa v noci pokúsia zjesť niekoho z nich. K večeru už američania začali splietať niečo o ťahaní losu a beznádej ovládla ostrovček. Jediné šťastie bolo že mali dostatok pitnej vody. Celú noc nespali jednak od hladu ale hlavne od strachu pred útokom vyhladovaných tučkov. Ráno bolo strašné, strhané tváre, prepadnuté líca a červené oči, američania postávali ďalej od skupinky vášnivo diskutovali a dosť často ukazovali na najtučnejšieho stroskotanca zo zvyšku skupinky.
Po obede sa môj kolumbijský priateľ odhodlal k zúfalému činu. Zmajstroval nejakú primitívnu plť s malou plachtou a veslom a rozhodol sa dostať k civilizácii a zavolať pomoc.Pravda je že nie je moc zručný a plťka sa mu po asi 300 metroch rozpadla a on ostal visieť na jednom kmeni palmy a pozerať naspäť na pláž. Plávať síce vie ale 300 metrov je asi tak jeho osobný rekord a navyše beznádej mu zobrala všetky sily a on len tak ležal a smutne pozeral na vodu. A vtedy sa situácia nečakane zdramatizovala. Keď mi to rozprával tiež som sa čudoval ako mohla byť ešte dramatickejšia ale naozaj bola. Pokojnú hladinu rozčerila hrozivá plutva žraloka práve medzi plážou a mojim udatným aj keď úplné neschopným staviteľom lodí. Skoro sa posral od strachu ( teda mne tvrdil, že skoro, ale práve túto časť historky mu veľmi neverím).Vedel že vo vode je pre žraloka je ľahká korisť a musí sa dostať na breh aj keď tam hrozilo že ho zjedia tučkovia. Ale žralok bol oveľa bližšie nebezpečenstvo. Rozhodol sa plávať na breh ale zdalo sa že žralok sa ho rozhodol napadnúť lebo plutva sa vybrala smerom k nemu. A zrazu prišiel ďalší nečakaný zvrat, tentokrát pozitívny.
Objavil sa krásny delfín zahnal žraloka priblížil sa k nešťastnému kolumbijčanovi ten sa ho chytil za plutvu a delfín ho odtiahol až na plytčinu pri brehu. Tam už ho čakal zvyšok stroskotancov a pomohli mu…
našťastie lebo sám by delfína určite na breh nedostal. Takže to bol šťastný koniec drámy, záchrana pred žralokom a obdivuhodná obetavosť delfína, ktorý položil svoj život aby zachránil vyššie formy života pred smrťou hladom.Ešte aj po roku keď mi tento príbeh rozprával bol môj kamarát očividne rozrušený keď opisoval chuť delfínieho steaku marinovaného v kokosovom mlieku a upečeného v palmovom liste v pahrebe na pláži.
Večer prišiel majiteľ lode vynadal im že musel prejsť 5 ostrovčekov kým ich našiel, doplnil naftu do ich lode a znovu im vynadal že ju nedoplnili pred cestou. Potom ho ponúkli delfínim steakom a ukludnil sa, dokonca vytiahol zo svojej loďky par flašiek rumu. Strávili pekný večer s rumom, delfínom, ohníkom na pláži a spevom. Ráno sa veselo a v dobrej nálade pobrali domov.
Je mi jasné že nedokážem cez blog sprostredkovať atmosféru pri ktorej som ja počul tento krásny pribeh, lámanú angličtinu so španielskym akcentom, prítmie poloprázdenej krčmy, oheň v krbe a vôňu tmavého karibského rumu ktorý sme pili. A už vôbec nie lesk v jeho očiach keď opisoval prípravu steaku, ale myslím že dobrú karmu si za ten príbeh zaslúžim mať. Nepamätám si presne už načo mi bude, viem však že v tom východnom učení pisali niečo tom že dobrá karma znamená fasa život. Tak sa teším.
